„PRAVIDLO TROCH“ som si ihneď osvojila po vzhliadnutí jedného dielu istého amerického edukačného seriálu pre rodičov, ktorí si nevedeli dať rady so správaním svojich detí.
Hoci som ho videla už pred X rokmi, čerpám z neho ako v práci v materskej škole, tak aj vo výchove vlastných detí a radím ho využívať aj rodičom.
O čo ide?
Častým problémom pri deťoch býva, „že nepočúvajú“. Samozrejme, každá situácia je iná a aj naše požiadavky na dieťa musia byť adekvátne..
Vyžadovať poslúchnutie nášho pokynu je dôležité najmä pri nastavovaní hraníc.
Ak sa raz dohodneme na nejakej hranici, musí sa dodržať. Inak si nevybudujeme u dieťaťa rešpekt, no ani dôveru. Veď, kto už by dôveroval niekomu, kto nedokáže dodržať vlastné stanovené hranice? Pre dieťa takýto zákaz nie je trest, ale oporný bod, na ktorý sa môže spoľahnúť.
V spomínanom diele výchovného seriálu detská psychologička učila rodičov „PRAVIDLO TROCH“ takto:
Situácia: Dieťa nechce ísť spať. Už je v pyžame, zuby umyté, veci na zajtra nachystané, rozprávka prečítaná a ono vymýšľa – skáče, uteká z postele, zažína svetlo, vystrája. Vtedy mama dieťaťu nemá opakovane zakazovať – neskáč, nevymýšľaj, nebehaj, ľahni si už a pod. lebo to môže robiť dookola, príde o nervy, skĺzne to do kriku, u dieťaťa do plaču a obaja by išli spať vysilení, v strese…čo nikto nechce.
Pravidlo troch káže
povedať jasnú, zrozumiteľnú, jednoznačnú informáciu
odstupňovanú v troch krokoch:
1. „Je čas ísť spať, miláčik.“ = Rodič informuje dieťa, čo je potrebné urobiť, ako aj to, že to myslí láskavo
– miláčik.
- dieťa nepočúva, z postele uteká..
2. „Je čas ísť spať!“ = Dieťaťu pripomenie, že nesplnilo požiadavku a dá dôraz na to, že ho to mrzí
– bez miláčik.
- dieťa opäť uteká..
3. BEZ SLOVA. = Do tretice sa už rodič neunúva pokyn opakovať a ÚPLNE POKOJNE A BEZ SLOVA chytí dieťa za ruku a odprevadí ho do postele. Dôležité je, že nemá nahnevaný výraz tváre, napriek tomu, že dieťa sa bráni, čo najpokojnejšie ho uloží a zakryje.
- dieťa môže opakovane utekať ešte niekoľko krát..
- avšak dospelý, ak chce, aby mu výchova zafungovala, musí situáciu ustáť a to práve tak, že
koľkokrát to bude potrebné, toľkokrát zopakuje bod 3!
V danom prípade to musela mama zopakovať až 36 krát!
(áno, výchova je o trpezlivosti, častokrát nekonečnej..)
Avšak dieťa sa naučilo, že jeho úteky z postele nemajú význam a už v priebehu jedného týždňa dokázalo požiadavku na konci splniť na prvý-druhý pokyn.
Skryté kamery ukázali, aké bolo v ten prvý večer dieťa zmätené: „Hej, prečo sa so mnou nerozprávaš! Ešte nechcem ísť spať, počuješ ma? Odpovedaj mi!“
Pre mamu bolo iste ťažké zahryznúť si do jazyka a nezopakovať „Lebo som ti povedala, že už ideš spať!“ – len čo by sa ozvala, bola by späť na začiatku.
Ono to treba v danú chvíľu brať, že JE TO TVOJA VÝZVA! 😀
PRAVIDLO TROCH v ďalších situáciách:
- „Drž tú lyžičku nad tanierom, zlatko.“
- „Drž lyžicu nad tanierom!“
- BEZ SLOVA chyť dieťaťu ruku a posuň ju nad tanier.
- „Je čas odložiť hračky, zlatko.“
- „Je čas odložiť hračky!“
- BEZ SLOVA chytím dieťaťu ruku a ukážem na najbližšiu hračku.
- „Počas divadla sa nerozpráva, zlatko.“
- „Počas divadla sa nerozpráva!“
- BEZ SLOVA priložím dieťaťu ukazovák na ústa, v prípade viac opakovaní ho bez slova vyvediem z miestnosti.
- „Už je čas ísť domov, zlatko.“
- „Je čas ísť domov!“
- BEZ SLOVA chytím dieťa za ruku a odvádzam ho.
To posledné sa zíde, keď odchádzaš s vlastným dieťaťom z návštevy,
ale aj keď ti nechce odísť dieťa domov z triedy! 😀
NA ZÁVER..
Kým je dieťa ešte len v predškolskom veku, máme nad ním dostatočnú fyzickú prevahu (vieme ho poľahky hoci aj premiestniť z miesta na miesto proti jeho vôli, ak to situácia vyžaduje), takže pravidlo troch je v tomto veku relatívne ľahko uplatniteľné – s desať ročným by sme už len tak nepohli.
Nie nadarmo staré múdre príslovie vraví:
OHÝBAJ MA MAMKO,
POKIAĽ SOM JA JANKO.
KEĎ JA BUDEM JANO,
NEOHNEŠ MA, MAMO!
Vidíš, na takéto múdre psychológie nepotrebujeme ani americké psychologičky,
už naše staré matere to ovládali;)
