Skip to content

Aké zvyky a tradície máme na Slovensku cez Fašiangy?

V ľudovom kalendári sú fašiangy druhou polovicou zimy, pre ktorú sú typické viaceré zvyky a tradície.

Obdobie fašiang trvá každoročne od Troch kráľov (6.januára) až do „Popolcovej stredy“, niekedy nazývanej aj „Škaredá streda“. Oslavy fašiang vrcholili v posledné tri dni, teda od nedele do utorka. Nasledoval 40 dňový pôst, ktorý cirkev zaviedla v 4.storočí, končí ho až Veľká noc. 

Celková dĺžka tohto obdobia je každý rok iná, závisí od dátumu Veľkej noci a ten od vzájomného vzťahu jarnej rovnodennosti a lunárneho cyklu.

Názov fašiangy je odvodený z nemeckého „Fastenschank“, čo znamená – posledné čapovanie alkoholických nápojov pred pôstom. Na území Slovenska sa vo Veľkomoravskom období používal výraz „mjasopust“.

Aké zvyky a tradície sprevádzajú tento fašiangový čas?

fasiangovy-karneval-zvyky-tradicie-pre-deti

Najmä posledné tri dni pred popolcovou stredou 

  • robili sa magické obradné úkony, napríklad: na zabezpečenie dobrej úrody ľanu a konope ženy varili dlhé rezance alebo šúľance, sánkovali sa po poliach, muži rozpletali a ťahali ženám dlhé vlasy, či vyskakovali do výšky počas rituálneho tanca
  • usporadúvali sa bujaré zábavy, oslavy a sprievody v maskách, karnevaly
  • ľudia chceli maskami zahnať zlých duchov a podporiť dobrách
  • medzi najtypickejšie fašiangové masky patrila maska medveďa, kozy, turoňa a slameníka – človek obtočený slameným povrieslom.
  • mládenci vykonávali zábavné obchôdzky po domoch, kde si za vystúpenie vyslúžili slaninu, klobásy, vajíčka, pampúchy, šišky i peniaze.
  • Obchôdzky v maskách sprevádzala živá hudba a spev.

„Fašiangy, Turíce, Veľká noc príde,
kto nemá kožucha, zima mu bude.
Ja nemám, ja nemám, len sa tak strasiem,
dajte mi slaninky, nech sa popasiem.

 Tuto nám nedali, tuto nám dajú,
 tu koňa zabili, tu rebrá majú.
 A my žiaci, neboráci, nemáme čo jesti,
 musíme sa z domu, do domu po dedine pliesti.“

A tam hore na komore mačky sú vám na slanine,
choďte si ich odohnať a nám kúsok odrezať!
Ak sa máte porezať, pôjdeme si sami odrezať!
Hopsa chlape, do povaly, aby ste vysoké konope mali!“

  • konali sa spoločné zakáľačky, varila sa huspenina, pieklo mäso, klobásy a šišky
  • posledné tri dni končili nevšedným pohrebom – „pochovávaním basy“ ako symbol rozlúčky so zábavou
  • počas tohto obradu sa vyprázdnili vínne poháre i štamperlíky

„Už sa fašiang kráti, už sa nenavráti.
Staré dievky lkajú, že sa nevydajú.“

Fašiangové pranostiky:

„Keď sa mačka cez fašiangy na slnci opeká, potom v pôste za kachle uteká.“

„Na fašiangy výskaj, v pôste brucho stískaj!“

„Keď  sú masky na tvári i žalúdku sa zadarí.“

„Aký je prvá fašiangový deň, také budú prvé jariny.“

„Aké fašiangy, taká Veľká noc.“

„Suché fašiangy, dobrý rok.“

Krátke fašiangy, tuhá zima.“

„Aké je počasie na Popolcovú stredu, také je po celý rok.“


Zdroje:

Slovenský rok : Rastislava Stoličná-Mikolajová, Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2012
Tradície na Slovensku : Zora Mintalová Zubercová, Vydavateľstvo Slovart, 2015