Medzi pravidelnú organizačnú zložku dňa v MŠ patrí i popoludňajší odpočinok.
U najmladších detí spravidla dlhší a u starších aspoň tá polhodinka kľudu na lôžku, hoc aj spojená s tichým prezeraním si knižky..
Často sa stretávame aj s požiadavkami rodičov typu:
„Musí spať! Inak je to s ňou večer na nevydržanie!“
alebo naopak:
„Nech nespí! Už je odučený cez obed spať, aspoň doma večer zaspí skôr a máme pokoj.“
Niekedy mám až pocit, že si niektorí rodičia snáď myslia, že my učiteľky poznáme nejaké tajné tlačidlo, ktorým ich dieťa dokážeme zaručene vypnúť, alebo naopak udržať v aktivite..
Ach, kiežby! 😀
Odpočinok (nerovná sa výlučne spánok!) je pre deti v predškolskom veku veľmi dôležitý, to vieme.
A už to, či dieťa tvrdo zaspí, krátko si zdriemne alebo iba v pokoji leží,
ponechávam na samotnom dieťati a v daný deň..
Preto je dôležité, aj k tejto časti dňa popoludňajšieho odpočinku, pristupovať s náležitým „rešpektom“.
Nie len šup-šup do postieľok, zavrieť oči a už ani slovo! (Takto pristupujú k odpočinku detí len veľmi hyperaktívne kolegyne, ktorým sa chce potom hodinu deti upozorňovať, aby boli už konečne ticho, nebehali vkuse na wc, neodkopávali si paplón, nespievali si, neklopkali a nerobili ďalšie iné zábavné veci..)
Ako lenivá učiteľka nemám za potrebu takto mrhať energiou a nervami. Čas odpočinku detí radšej využijem aj na vlastnú psychohygienu, alebo efektívnym využitím času 2v1.
Stačí deti naučiť odpočívať.
Keď chcem dosiahnuť to, aby deti
- sa naučili správne relaxovať
- pochopili potrebu spánku a odpočinku pre svoj zdravý vývoj
- naučili sa rešpektovať túto potrebu aj u iných detí (nevyrušovali)
- dokázali sa vedome upokojiť
musím dokázať upokojiť najprv ich „rozlietanú“ myseľ.
Čítanie rozprávok pred spaním je ideálna cesta,
ALE..
Nestačí len prečítať rozprávku..
Je totiž veľký rozdiel v tom, či idem čítať príbeh so zameraním sa sa nejaký vzdelávací cieľ,
alebo idem čítať za účelom „uspania detí“ :D
Príprava na odpočinok môže vyzerať aj takto:
- RITUÁL = napr. keď už všetky deti ležia, zapnem krátku upokojujúcu hudbu (stačí aj taká tá detská uspávanková hračka na potiahnutie motúzikom, alebo z CD), zaspievam krátku uspávanku alebo zarecitujem uspávaciu básničku. Deti časom vedia, že po nej sa už iba ticho odpočíva.
- OSOBNÝ KONTAKT = každé dieťa buď osobne prikryjem alebo pohladím po líčku, vláskoch
- POCHVALA = deti pochválim za dennú činnosť, vyzdvihnem niečo mimoriadne pekné, čo sa im podarilo, aby mali zo seba dobrý pocit
- DÔVOD = týmto krátkym zhodnotením dňa odôvodním potrebu odpočinku. Napr.
„Dnes sme si postavili velikánsku zoo, zahrali sa na zvieratká a vonku sme sa poriadne ponaháňali.
Teraz je čas si oddýchnuť, aby sme sa vládali aj neskôr veľa hrať.
Zatvoríme tíško očká, prisnije sa nám rozprávočka..“
Zvolenú rozprávku čítam:
- POOMAALYY = pokojne, tempo ladí s pokojným dýchaním
- POTICHU = rozprávam tlmeným hlasom, postupne stišujem
- MONOTÓNNE = nemením hlasy v priamej reči, teraz nie je žiadúce rozlišovať postavy rôznymi hlasmi
- DETI NEZAPÁJAM = nepýtam sa otázky z deja
- POUŽÍVAME NEVERBÁLNU KOMUNIKÁCIU = s deťmi sa učíme komunikovať počas odpočinku neverbálne. To znamená, zaužívanie „tichých pravidiel“. Napr.
„Pokiaľ potrebuješ ísť na WC, zodvihni ruku – Keď ti odkývem, potichu vstaň a choď.“
„Ak mi chceš niečo dôležité povedať, potichu mi zakývaj. Prídem za tebou a pošepkáš mi to.“
„Keď ti ukážem prst na ústach, znamená to, že rušíš ostatných. Lež pokojne.„ - DOPĹŇAM SI VLASTNÉ „USPÁVACIE SLOVÁ“, ktoré sa v texte nenachádzajú (listy jemne šumeli, vlnky sa pomaly hojdali, zvieratká mali hebký a teplý kožuštek, pomaly si zívol a zatvárali sa mu oči.. rozumieš 😀 )
Veľkou nevýhodou držania sa týchto rád je to, že sama pri čítaní takmer zaspávam.
Ešte len začnem, už sa mi zíva, hotový „Pavlov reflex“.
Ak k tomu pridám odporúčanie s tlmeným svetlom, amen tma 😀
A ako to máš ty? 🙂
Taká široká ponuka knižiek a napriek tomu
(alebo práve preto?)
sa mi častokrát stáva, že si kladiem tú samú otázku:
„Čo idem tento týždeň čítať?“
Či už to bude knižka tematická, alebo nie,
na upokojenie a navodenie spánku
vrelo odporúčam vyskúšať túto
Rozprávky na sladké sníčky.
Okrem príjemných príbehov obsahuje aj konkrétne rady,
ako s ňou pracovať, ako navoliť tú správnu spánkovú atmosféru,
ako naučiť dieťa pokojne dýchať a relaxovať.
A nemusím si v príbehoch vymýšľať vlastné „uspávacie slová“,
lebo je napísaná práve nimi:)
Vyskúšaj a daj mi vedieť, ako sa vám páči:)
