Poznáte naše vianočné zvyky a tradície?
- šupiny z kapra, alebo kôpka peňazí – vložili sa pod obrus (alebo pod taniere) na štedrovečernom stole a mali zabezpečiť, aby sa peniaze v rodine počas budúceho roka rozmnožili a pribudlo ich. Mnoho ľudí si šupinu následne dáva do peňaženky. V tento zvyk verí, resp. dúfa ešte aj dnes asi najviac ľudí. Veď kto by si neprial zlepšiť rodinný rozpočet? 🙂
- cesnak – symbol zdravia a jeden z najúčinnejších prírodných liekov mal zabezpečovať pevné zdravie celej rodiny počas nasledujúceho roka,
- med – tento tradičný sladký produkt mal v nadväznosti na svoju chuť zabezpečiť dobrotu, hojnosť, či príjemnosť. Zabezpečovať mal to, aby ste celý budúci rok boli dobrí a milí. Mnoho rodín si ešte pred štedrou večerou robí z medu krížik na čelo, čo symbolizuje požehnanie v spojitosti s dobrotou,
- jablko – z misy ovocia sa náhodne vybralo jedno jabĺčko, ktoré sa vždy po večeri rozkrojilo priečne na polovicu. Ak bol jadrovník v tvare hviezdy, znamenalo to pre rodinu šťastie a zdravie, no ak bol jadrovník v tvare kríža, rodinu podľa tradície čakala choroba, alebo dokonca smrť. Jabĺčko sa potom rozkrojilo na toľko kúskov, koľko členov rodiny bolo pri stole, čo malo symbolizovať ucelenosť rodiny,
- modlitba – aspoň raz v roku by sme sa podľa tradície mali spoločne pomodliť a poďakovať za jedlo a zdravie, ktoré máme,
- orechy – počas štedrej večere nemôžu na stole chýbať ani orechy, ktoré sa po nej nahádžu do každého kúta v príbytku, aby bola v dome rovnaká hojnosť ako v štedrý deň, aj počas celého roka,
- jeden tanier navyše – ďalší zo zvykov, ktorý dodržiava veľa ľudí. Podľa starej zvyklosti by sa mal totiž jeden tanier prestrieť aj pre náhodného hosťa. Jedná sa o symbol milosrdenstva a spolupatričnosti. Niektorí ľudia si tento zvyk spájajú skôr so zosnulými členmi rodiny, pre ktorých je prestreté.
- reťaz okolo nôh štedrovečerného stola spojená zámkou symbolizovala súdržnosť rodiny. Členovia tak chceli, nech je rodinné puto pevné ako tá reťaz.
- V rodinách dodržiavajúcich tradície, sa štedrovečerné hodovanie začínalo jedením oblátky s medom, resp. aj cesnakom, prípitkom a kapustnicou, ale niekde bývalo zvykom namiesto klasickej kapustnice podávať aj šošovicovú či hrachovú polievku, pretože tieto strukoviny symbolizovali blahobyt, teda toľko peňazí ako šošovice či hrachu v hrnci, kde sa polievka varila.
- V niektorých regiónoch sa zachovával zvyk, že skôr ako sa začalo jesť, hlava rodiny ešte predniesla prípitok s pohárikom „ostrého“ a až potom nasledovalo jedenie oblátok s medom a cesnakom, orechov a jabĺčka a polievky, najmä hríbovej, šošovicovej či kapustovej s hubami a sušenými slivkami.
- Od štedrovečerného stola sa nesmelo počas večer odbiehať, čo platilo aj pre gazdinú, aby „vinník“ do roka nezomrel. Preto bolo vždy všetko jedlo buď na stole, alebo v jeho bezprostrednej blízkosti.
- Po večeri sa rodina opäť krátko pomodlila a hlava rodiny, alebo jej najstarší člen sa poďakoval za jedlo a pitie, ktoré im bolo dopriate.
- V období Vianoc slobodné vydajachtivé dievčatá hádzali topánku za hlavu smerom k dverám. Ak sa špička topánky otočila smerom ku dverám, bolo to znamenie, že dievča sa do roka vydá. Ak ku dverám smerovala päta topánky, dievča zostal ešte jeden rok slobodná.
